Dajte mi pokoj so sporením! Som mladý, pekný a chcem si užívať život!

Téma sporenie je pomerne aktuálna v každom čase, v každom okamihu nášho spoločenského fungovania. Človek má niekedy pocit, že už toľkokrát počul o sporení, že už je to azda automatika v hlave každého jedinca. O samotných dôvodoch prečo sporiť je napísaných viacero blogov, no napriek tomu to doslova ide mladým ľuďom „jedným okom dnu, iným von“. Ja sám som napísal aj niekoľko blogov na tému sporenie, prípadne vytvárania si finančnej rezervy. Venoval som sa taktiež detskému sporeniu, ale nezabudol som aj na tých čo si zamieňajú životné poistenie so sporením v blogu - Životky so sporením sústavne "idú na dračku". Alebo ako sa ľudia nechávajú pripravovať o peniaze.
Dôvod prečo som sa opäť rozhodol napísať niečo k tejto téme je úplne jednoduchý.Chcel by som minimálne ukázať mladým ľuďom prečo vytvárať finančné rezervy už v „rannom“ štádiu ich ekonomickej činnosti.

Super heslo, dalo by sa s ním úplne stotožniť ak by sme mali obdobie spred roku 1989, kedy sa o našu budúcnosť viac-menej postaral štát. Minimálne boli dve istoty, a to práca a smrť.
V dnešnej dobe je to však oveľa náročnejšie a veľa mladých čo ma osloví, tak o nejakej rezerve nemá v drvivej väčšine ani „šajnu“. Mám pocit, že prvýkrát o rezerve počujú až pri narodení prvého dieťaťa, no len akoby druhým dychom dodajú: „Chceli by sme, len teraz nám to finančne nevychádza“. Dovtedy žijú vysoko konzumne. Pretože „žijeme len raz“!
Aj práve vďaka takémuto pomýlenému heslu sa potom neskôr v budúcnosti stáva,že mladí ľudia nemajú ani cent na plnenie reálnych plánov a zadlžujú sa. Nechcem tu robiť štatistiky, ale len za posledné obdobie mal takmer každý tretí klient nejaký spotrebný úver, pričom veková hranica bola niekde okolo 23 – 28 rokov, výška úveru do max. 7000 EUR. V drvivej väčšine boli úvery spojené s kúpou automobilu a iného spotrebného tovaru. Prečo to tak je, sa nedá jednoznačne vysvetliť, pretože každý prípad je individuálny. Avšak čo by sa stalo ak by som toto heslo mierne prerobil: „Som mladý, pekný, nechcem byť hlúpy a tak si pokiaľ som slobodný, bezdetný, odkladám 20 – 30 % príjmu do rezervy“. Bezpochyby je toto heslo atraktívnejšie pre každého, kto má „Filipa“. Otázne však je, či by sa stotožnil s takýmto heslom mladý človek, ktorý od momentu kedy dostal prvú výplatu chce všetko! Teda iPhone, drahé „boty“, luxusný „vybíjaný“ opasok, minimálne „baworák“, alebo „audinku“ s objemom aspoň 2997 cm³, aby sa necítil taký „pomalý“ na ceste. Smiešne? Možno,ale skúsme sa pozrieť do ulíc, do rodín, mierne zaostriť na svoje deti, priateľov našich detí a možno nás ten smiech prejde.

Každý kto pracuje alebo vykonáva nejakú aktivitu, z ktorej má či už oficiálny alebo neoficiálny príjem, by mal tvoriť rezervu, pretože raz bude chcieť svoje bývanie, rodinu, nové auto, rodinné dovolenky s deťmi a pod. Toto je taký všeobecný dôvod.
Osobitnejší a pre mňa ako človeka z biznisu relevantnejší dôvod je, že ak je človek mladý, býva u rodičov, nemá také zvýšené náklady a vie teda viac odložiť. Ak by sme vychádzali z konkrétnych čísel a naozaj mladý človek, ktorý po strednej škole nastúpil do prvého zamestnania, v priemere zarobí cca 500 EUR mesačne, tak 20 - 30% musí vedieť odložiť. Inými slovami100 – 150 EUR by mohla tvoriť rezerva a zvyšok osobné potreby a dajme tomu životný štýl. Nestretol som sa s rodičom, ktorý by mal niečo proti tomu, aby si jeho syn či dcéra odložili bokom nejaké financie. Väčšina rodičov mi práve „dohodila“ deti aby som im niečo navrhol kam s peniazmi, lebo „pokiaľ býva u mňa, prestravuje sa tu a za bývanie nechcem od neho nič“, prípadne „jediné, ako jej vieme teraz pomôcť je, že od dcéry nechceme nič za stravu či bývanie“. Podobné odpovede by malo asi viacero rodičov.

Pokiaľ sa na tie % pozeráme z mesačného pohľadu, tak za 100 EUR si nekúpime ani byt, ani auto, ani nejakú dovolenku. Ale skúsme sa pozrieť na inú metriku. Mám 20 rokov a každý mesiac sa rozhodnem sporiť 100 EUR. To znamená, že ak budem mať 22 rokov tak budem mať minimálne navkladanú sumu do sporenia 2400 EUR. Ak budem mať napr. 25 rokov a budem stále sporiť, suma s ktorou môžem operovať je minimálne 6000 EUR. A teraz to skúsim prepočítať cez sporenie s výnosom 4% a 6% :

- 100 EUR mesačne pri piatich rokoch pravidelného sporenia, výnose 4% sa zhodnotí na 6.630 EUR.

- Tá istá „stovka“ sa pri rovnakom časovom období, teda päť rokov a výnose 6%,zhodnotí na 6.977 EUR.

Je to jednoduchý prepočet, samozrejme orientačný, ale pre ilustráciu postačujúci. Toto, čo som načrtol, je len špička ľadovca ako sa primárne donútiť odkladať peniaze. Osobne mojím klientom odporúčam, napriek ich veku, myslieť aj na starobu. Viem, že väčšina ľudí v nižšom veku vníma bavenie sa o dôchodku ako zbytočné. Samozrejme nie je to tak. Ak si zoberieme, že čím dlhšie sa budeme pripravovať na dôchodkový vek, tým menej nás to zaťaží či už po finančnej stránke, alebo po časovej. Ak by sme z pomyselných 100 EUR mesačne sporili aspoň 30% na dôchodok, tak by naše finančné portfólio mohlo vyzerať nasledovne.

Takéto modelové sporenie pri kalkulovanom nízkom zhodnotení vie klient dosiahnuť z relatívne nízkej sumy.

Ak sa zamyslíme nad škálou produktov, budeme sa úspešne vyhýbať rôznym životným poisteniam a pseudoporadcom, rozhodne je cieľ splniteľný. Peniaze vieme napr. použiť pri zamýšľanej kúpe bytu. Dnes je pomerne zložitejšia situácia, ako bola k 31.03.2015, kedy banky vedeli financovať 100% LTV. Dnes na základe opatrení NBS a celkovo situácie na finančnom trhu, pohybujeme niekde na úrovni 85 –90% LTV.
Ak by sme vychádzali z potreby kúpy bytu a vyššie uvedeného modelu sporenia, tak už máme finančné prostriedky napr. na dofinancovanie chýbajúcich10-15% LTV.

Teda ak by sme chceli kúpiť byt napr. v Nitre, kde hodnota 2 izbového bytu je približne 60.000 EUR, 6.000 EUR vieme s prehľadom vybrať z nášho sporenia. Takto nám nič nebráni v ceste za vlastným bývaním.

To samé platí ak by sme mali záujem o kúpu vozidla, prípadne by sme čakali„bociana“. V každom prípade boli by sme na rôzne situácie finančne pripravení.

Takýchto príkladov viem uviesť viac, ale cieľom môjho blogu nie je dať univerzálny návod. Snaha je fokusovať sa na nedostatky mladých, poukázať, že čím skôr sa naučia hospodáriť s peniazmi, tým skôr budú finančne gramotnejší. Pretože nechcem sa nikoho dotknúť, ale finančná gramotnosť na Slovensku je veľmi nízka., aj napriek skutočnosti, že máme priveľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Žiaľ neskôr sa stáva, že sa maximálne "zaúverujú", príde do toho nečakaný problém či už s prácou, alebo zdravím a ich navonok neotrasiteľné istoty sú menej trvácne ako domček z kariet.