Kde bolo tam bolo, alebo prečo sú banky v tomto období vynikajúcimi rozprávkarmi

Po dlhšej dobe som sa opäť dostal k písaniu. Posledné mesiace som sa venoval viacerým aktivitám, no tou najdôležitejšou bola príprava na budúce otcovstvo. Po pôrode a istom dočasnom „vydýchnutí“ som si našiel čas na napísanie tohto blogu.

Tento blog sa venuje téme úvery a refinancovanie. Nejdem prezentovať najvýhodnejšie ponuky, robiť prepočty, ponuky a podobne. Rád by som poukázal na praktiky, ktoré sa reálne stávajú či už u jednotlivých pseudoporadcov, alebo na pôde bánk.

Tento čas, ako už rôzne média pomenovali, je čas reštartu hypotekárneho trhu. O tom svedčí aj čoraz agresívnejší prístup niektorých poradcov, no predovšetkým bánk.  

Začínajú sa množiť rozprávky typu kde bolo, tam bolo, bol jeden poradca, ktorý dostal tučnú províziu za to, že Vám vybavil úver. Prípadne: „Viete, cez poradcu to máte drahšie.“ No ešte zaujímavejšie je, ak banka navrhne také nezmyselné riešenia, že očami gúľam. Na rozprávky som v tomto biznise zvyknutý z poisťovacieho prostredia, kde sa tiež tradujú také silné príbehy, že sa vždy čudujem, ako ma môže ešte niečo prekvapiť. Na bankovom poli je to však viacmenej novinka. Klient je často zavádzaný a prezentované riešenia bánk, sú ako inak, najvýhodnejšie v každej banke, hlavne v tej, ktorú sa klient chystá opustiť. Jedna sa odvoláva na najnižšiu úrokovú sadzbu, avšak 1,19%p.a. je super, ak by banka nenútila klientovi nezmyselný crosell kde RPMN je úplne niekde inde ako pôvodná sadzba.  V inej banke má klient znalecký zadarmo, dokonca kataster, ale sadzba je už nie tak atraktívna. Ďalšia významná banka argumentuje novými možnosťami fixácie 4 a 6 rokov, len akosi ten poplatok 0,80%, maximálne 1000€ z objemu úveru menej prezentuje. Niektoré banky sa ako keby zobudili a dovolia klientovi splácať 20% z istiny. Je to „novinka“ ktorá je na trhu už niekoľko rokov, ale tak prečo nie. Takýchto pre a proti má každá banka a ich vymenúvaním by to čitateľovi nič neriešilo.

Cieľom tohto blogu je ozrejmiť potrebu konzultácie a pomoci práve pri zlacňovaní hypoték či spotrebných úverov s finančným "poradcom", presnejšie však s finančným sprostredkovateľom. uvedomiť si, že dnes záleží na komunikácií s finančným sprostredkovateľom viac ako predtým.
Prečo to tak naozaj je? Pretože finančný sprostredkovateľ je osoba, ktorá dostane za úver províziu, ale rozhodne nie z peňazí klienta, ale z peňazí banky. Sprostredkovateľ neraz doslova bojuje za exkluzívnejšie podmienky pre klienta akoby banka sama od seba dala. Snaží sa vyhnúť nezmyselnému crosselu a ak už musí byť, tak aby klientovi bol na úžitok.

Najlepší z najlepších neexistuje. To je ako ocenenie najlepšia banka. Vy takú poznáte? Lebo ja rozhodne nie. Pretože každá je "najlepšia".
Osobne si myslím, že je veľa sprostredkovateľov, ktorí vedia pomôcť klientovi a majú primárne za cieľ pomoc. Samozrejme nie každý sprostredkovateľ je takýto, žiaľ sú aj takí, čo idú skôr tvrdo po provízií. Pretože kopnem si aj do vlastných radov, mal som prípad, kde mi klient tvrdil, že „poradca“ B mu dokázal vybaviť lepšiu splátku ako ja. Nakoľko mi to nedalo, pretože som príliš zvedavý, vyžiadal som si ponuku. Tu som zistil, že klient má pravdu, len taký malý detail mu unikol, že mnou vypracovaná ponuka zohľadňovala pôvodnú dĺžku splácania a nová opäť začínala od 0. Aby som upresnil, moja ponuka realizovala refinancovanie "kus za kus", pričom pôvodná dĺžka hypotéky bola na 30 a po výročí fixácie zostalo klientovi ešte 27 rokov k splateniu. Refinancovali sme hypotéku do inej banky, kde výrazne klesla splátka, ale klient je stále v horizonte splatenia 27 rokov. Pseudoporadca tomuto klientovi natiahol dobu splácania opäť na 30 rokov. To, že za ušetrené peniaze mu chcel spraviť životné poistenie so sporením, teda moje „obľúbené“ IŽP, to radšej nejdem komentovať. O tom si prečítate viac v tomto blogu "Životky so sporením sústavne "idú na dračku". Alebo ako sa ľudia nechávajú pripravovať o peniaze"

Okrem spomínaných prípadov sa potom stávajú aj také menej príjemné technické problémy, kde chcete v rámci servisu klientovi vyriešiť tzv. vyčíslenie zostatku. V štandardných prípadoch na to potrebujete splnomocnenie, ktoré sa musí dať úradne overiť. Avšak nájdu sa banky, kde Vám povedia, že to nepríjmu. Oficiálny dôvod zamestnancov je, že z vyšších miest to majú zakázané a neoficiálny je nejaká rozprávka. Podstatné je, že nerešpektujú vôľu klienta. Preto vždy dám do pozornosti tie inštitúcie, ktoré takto klientom ukážu prostredný prst, že či je to seriózny partner pri úvere, ako sa zdal byť na začiatku úverového procesu. Samozrejme, ak by sprostredkovateľ do toho príliš vŕtal, môžu mu podľa neoficiálnych informácií zrušiť spoluprácu.

Čo z toho vyplýva? Klienti sa začínajú viac zaujímať o svoje peniaze, čoraz viac dôverujú sprostredkovateľom a banky sa čoraz viac stavajú na zadné. Nakoniec, existuje tu istá symbióza, pretože aj keď sprostredkovatelia sú nepriateľom bánk, tak bez nich sa dnes takmer žiadna banka nezaobíde. Ja osobne som rád, že sa uvedomelosť klientov pomaly prebúdza zo spánku a snažia sa flexibilnejšie reagovať na ponuku trhu. Avšak k optimálnej finančnej gramotnosti má priemerný Slovák ešte strašne ďaleko, ale o tom už iný blog.