Vo finančnom biznise pôsobím osem rokov a za ten čas som sa naozaj stretol s rôznymi ľuďmi, rôznymi postojmi či už k poisťovniam, bankám, alebo iným subjektom finančného trhu. V istom momente tu prevládal fenomén životného poistenia ako najlepší prostriedok na zhodnotenie peňazí. I keď ma teší fakt, že ľudia pomaly chápu, že poistný produkt neslúži na sporenie, je tu pomerne mnoho pseudoodborníkov, ktorí nastavia klienta na "sporenie" a zabúdajú na krytie. V drvivej väčšine im ide predovšetkým o tučnú províziu a potreba klienta ide bokom. Samotný pomer lehotného poistného je doslova neraz šokujúci, nakoľko z napr. mesačného poistného 50 EUR je takmer 90% alokovaných do sporenia a zvyšných 10% klient „ochotne“ platí za riziká, ktoré mu samozrejme takmer nič neriešia.
V tomto blogu sa nebudem zaoberať vysvetľovaním dôvodov prečo nie je vhodné "sporiť" prostredníctvom životného poistenia (IŽP či KŽP), ale samotným cieľom je poukázať na fakt, že životné poistenie nemá zmysel dojednať plošne každému, má vychádzať z aktuálnej situácie každého klienta.